Najstaršia písomná správa o chove myší pochádza z mesta Pontos v Malej Azii a je dátovaná rokom 1400 pred naším letopočtom. V tej dobe boli myši predmetom kultovného uctievania. Neskôr, v Homérových eposoch, je zmienka o bohovi myší, Apollon Smitheus. V antickom Taliansku boli myši používané k predpovedaniu budúcnosti. Tiež v starej Číne boli uctievané. Najstaršou známou chovanou formou myši je myš biela. Ale už v staroveku boli známe farebné mutácie. V Číne sa chovali už okolo roku 80 pred naším letopočtom, tzv. myšie tanečnice. Hlavne z čínskych a japonských chovov sa dostali rôzne farebné varianty v 19. storočí do Európy.
Myš laboratórna je domestikovanou formou myši domácej. Pôvodná oblasť výskytu divokej formy siaha od Japonska cez euroázijské suché oblasti až po severozápadnú Afriku (Maroko). Všetky myši žijúci mimo týchto území sú zvieratá, ktoré sa rozšírili spoločne s človekom a živia sa jeho zásobami. Myši začali doprevádzať človeka pravdepodobne už v 9. tisícročí pred naším letopočtom. Prvá etapa rozširovania myši domácej spadá do doby vzniku agrárneho hosporárstva. V nasledujúcich storočiach bola myš domáca zavlečená človekom do celého sveta. Myši žili v stajniach, stodolách a často prenikli i do domov, kde vždy našli teplo a niečo pod zub. Takže to vlastne boli už vtedy také domáce, i keď nevítané zvieratká.
Aj keď ich domestikácia siaha hlboko do histórie, ich vedecký význam siaha až do 17. storočia. V 18. storočí boli položené základy genetiky na báze kríženia myší Gregorom Mendelom. Od 19. storočia až dodnes zohrávajú myši nezastupiteľnú úlohu v oblasti vývoja a medicíny. Bohužial, milóny myší na ne doplatilo svojimi životmi.
Na jednu stranu tak vidíme myš ako škodcu, no na druhej ako priekopníka vedy a medicíny, bez ktorého by ľudstvo nemalo ani zďaleka toľko poznatkov, ako má dnes vďaka myšiam.
Zopár informácií bolo prevzatých z týchto stránok.
Komentáre